Už podľa klasika sú na jednej strane politické strany nevyhnutné na sprostredkovanie vôle občanov voči inštitúciám demokratických štátov, na strane druhej trpia tie isté politické strany vysokou nedôverou, podozrievavosťou a cynizmom voličov. Tí ich často nepovažujú za plnohodnotný a spoľahlivý nástroj reprezentácie vlastných postojov a názorov. Práve tento rozpor medzi nevyhnutnosťou strán a ich neobľúbenosťou dáva súčasným demokraciám zvláštnu dynamiku a je bez nich nepredstaviteľná. Preto nepozerajte na pohár ako poloprázdny, ale na polovicu plný. Nepozerajte sa, kto pre vás spravil najmenej, ale kto pre vás spravil najviac.
Na Slovensku sa teda nedeje nič výnimočné, ibaže je toho už priveľa! Pomocou by mohla byť zmena v tom akou formou prebiehajú voľby a ako sa kandidáti presadzujú do parlamentu.
Máme tu pomerný volebný systém, čo znamená že občania s právom hlasovať majú na výber z ponuky, ktorú im predložia politické strany alebo hnutia. Podľa mňa je čas na zmenu volebného systému, ktorý nám dáva do ponuky iba poslancov, ktorých si strana sama vyberie na popredných, zvoliteľných miestach.
Slovensko trpí na nedostatok nových, čerstvých a pavučinou kontaktov nezaťažených poslancov, ktorí by mohli vniesť nový vietor do plachiet Slovenskej republiky.
Ľudia sú unavení politikmi ako Mečiar ktorý sa po cca 20tich rokoch dostal mimo parlament vďaka svojej tvrdohlavosti. SDKU ťahá ku dnu kameň zvaný Dzurinda a Mikloš. V KDH pochopili, že obmena lídrov strany je iba prospešná a preto Hrušovský prenechal post lídra Figeľovi čo sa v prieskumoch ukazuje ako správna voľba.
Prečo ale čakať na to ako sa rozhodne politická strana a koho ponúkne na zvoliteľných miestach? Mne sa nepáči kvórum potrebné na prekrúžkovanie sa do parlamentu na hranici 3% z celkového počtu pre stranu. Po prejdení si výsledkov minulých parlamentných volieb je možné vidieť ako sa kandidáti na popredných priečkach dostali do parlamentu vďaka lepšiemu umiestneniu, napriek tomu že dostali o 80% menej hlasov ako kandidát z nižších pozícii. Prečo toto kvórum nezrušiť a nechať ľudí aby rozhodli krúžkovaním, koho chcú mať v NRSR. Môžu vybrať napríklad na základe miesta bydliska, čím by parlament mohol mať viac zastúpenia z iných miest ako z Bratislavy.
Možno by stálo za zváženie aj vyslovenie dôvery občanov k vláde, kde by sa referendum konalo v polovici mandátu vlády. Takto by sme mali nástroj ako donútiť vládu pracovať na skvalitnení života svojich občanov a nečakať 4 roky na to, aby sme si mohli zvoliť v pomerových parlamentných voľbách ďalších „populistov“ a „grobiánov“.
Ďalšou zmenou v systéme by mohlo byť vyslovenie nedôvery strane, respektíve zvoliť stranu, ktorú nechceme vidieť v parlamente. Mnohí nemajú jasného favorita, ktorého by volili, ale presne vedia koho by v parlamente svojej krajiny určite nechceli, ale nemajú možnosť tento názor vyjadriť, takže sa volieb ani nezúčastnia. Čo to potom znamená?
V prípade že jedna strana bude mať napríklad 40% hlasov zúčastnených právoplatných voličov v nadchádzajúcich voľbách pri účasti 50% voličov sa môže stať že nám tu bude vládnuť jediná strana, ktorú si volilo iba cca 20% všetkých oprávnených voličov. Prečo? Pretože hlasy nezúčastnených sa rozrátajú medzi strany, ktoré sa do parlamentu dostali, čím strana so 40% môže ovládnuť parlament. A to aj napriek tomu že práve tá politická strana môže byť najneprijateľnejšia pre väčšinu voličov.
A ako voliť nezávislých kandidátov? Nuž pri týchto podmienkach aké nastavil zakladateľ Slovenskej republiky, to asi možné nebude. Alebo mate nejaké nápady?